MUDr. Jana Bendová
o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc – CHOCHP-ke
Dýchavica je najčastejším príznakom CHOCHP-ky. Ide o subjektívny pocit nedostatku vzduchu, sťaženého prehlbujúceho sa dýchania, alebo pocit skráteného dychu s nemožnosťou dostatočne zhlboka dýchať. Najmä fajčiari tento pocit považujú za normálny, a necítia potrebu z tohto dôvodu vyhľadať lekára. Na hodnotenie stupňa dýchavice boli vyvinuté viaceré škály s rôznymi kritériami. Medzi ne patrí dotazník mMMRC (Modifikovaná škála rady medicínskeho výskumu). Tento dotazník môže použiť pacient sám. Klasifikácia dýchavice podľa mMRC je dostupná online: http://www.spfs.sk/guidelines
Z praktických dôvodov nie je možné, aby spirometriu pravidelne podstúpil každý fajčiar nad 35 rokov a dostupné vedecké štúdie tento prístup (skríning) ani nepodporujú. Ako najefektívnejší prístup sa javí vykonávanie spirometrie u starších fajčiarov s minimálne jedným respiračným príznakom.
Rola praktického lekára
Hoci má všeobecný lekár dôkladnú znalosť anamnézy pacienta, ako aj prehľad o jeho chorobnosti na akútne respiračné ochorenia, chýba mu podstatný nástroj na overenie svojho podozrenia – prístroj na meranie obštrukcie v dýchacích cestách – spirometer, alebo aspoň jednoduchý výdychomer.
Pacienti s doteraz nezistenou CHOCHP sa v podstatnej miere môžu vyskytovať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých, ktorí z neinformovanosti liečia iba akútne vzplanutia choroby (akokeby zápal priedušiek), bez odhalenia a liečby pomaly sa zhoršujúcej CHOCHP. Nediagnostikovaní pacienti nie sú manažovaní, diagnózy neodhalené, nehlásené. Následne nie je dostatočne kvalitný prehľad o ich počte a závažnosti.
Súčasná prax je taká, že pri podozrení na CHOCHP na základe zdĺhavého kašľa, častých bronchitíd a vyšetrenia pacienta fonendoskopom, všeobecný lekár odošle pacienta na ďalšiu diagnostiku k pneumológovi na spirometrické vyšetrenie, na základe ktorého sa diagnóza CHOCHP potvrdí/vyvráti.
Možnosti diagnostiky
Priemerný všeobecný lekár na Slovensku má v starostlivosti 1800 dospelých pacientov, z toho sú približne 2/3 vo veku nad 40 rokov, cca 40% je fajčiarov. Ak je výskyt v populácii vo veku nad 40 rokov 5,2-5,4%, znamená to, že každý má vo svojej ambulancii približne 50-70 pacientov s CHOCHP…
O CHOCHP uvažujeme u všetkých fajčiarov a bývalých fajčiarov vo veku nad 35 rokov, u mužov aj žien. V ambulancii zisťujeme počet rokov fajčenia a počet vyfajčených cigariet za deň. Orientačné spirometrické vyšetrenie je časovo aj prístrojovo nenáročné a teda ľahko vykonateľné v ambulancii.
Bariéry v diagnostike
Pacienti nemajú spirometrické vyšetrenie v obľube. Ak sa u pacienta realizuje spirometria po prvýkrát, vyžaduje to detailné poučenie o priebehu vyšetrenia. Spirometrie sa pacient totiž nezúčastňuje pasívne, ako je to napríklad pri meraní tlaku a pulzu, ale musí aktívne spolupracovať podľa inštrukcií lekára.
Všeobecní lekári nemajú výkon spirometrie hradený zdravotnými poisťovňami. Pri vysokom počte návštev pacientov na ambulancii denne (50-70 pacientov) ani nie je možné spirometriu vykonať. Všeobecní lekári nie sú motivovaní mať na ambulancii aspoň orientačný prístroj na meranie pľúcnych funkcií.
Pneumológ diagnostikuje pokročilejšie štádiá CHOCHP, na vyšetrenie prichádzajú pacienti s výraznejšími ťažkosťami. Roky fajčiaci človek, ktorého neobťažuje jeho kašeľ a nemá výraznejšiu dýchavicu, ho nevyhľadá. Keď praktický lekár na CHOCHP myslí, odošle za pneumológom pacienta aj skôr.
Zdroj: Agentúra Accelerate